Možno slovenská telenovela #12 - ¡O prehistórii Loly_Favorite!

Bola Veľká Noc a devy národa slovenského tu veru žiaden rúči šuhaj neprišiel korbáčom vyšibať.

Veru nás nikto smradľavou voňavkou z tridsaťkorunáka nevystriekal a veru my sme ani nijakému Juanovi, Pepemu či Carlosovi po vajci nedali. 

Tak si to len predstavte. Nič ničovaté sa z tých našich tradícií vo svete  dodržiava. Ani vajčákovú sangriu tu nekúpite, ba ani bahniatka či zlatý dážď na pláži nenápadne neodstrihnete a nestrčíte kumpánovi do ruksaku.

Na druhej strane, aspoň sa vám na  kúpací pondelok nestane, že by ste boli atakovaná kýbľom ľadovej vody počas rozospatého ranného močenia. Ani okná nemusíte umývať, lebo všetci kúpači vás majú výsostne na háku. Tí si radšej pôjdu zatočiť panvami na miestnu diskotéku na ľubovoľný hit od Pitbulla akoby vám prišli zarecitovať šibi-ryby. Hrozné.

Vlastne ani nie. Čo si budeme klamať. Nikdy som tento šibnutý sviatok nemala rada a vôbec mi tá každoročná ľudová dávka sadomasochizmu v kombinácii s nedobrovoľným Ice bucket challenge nechýbala. Teraz však boli sviatky eňo-ňuňo. Prosto sme sa na Bielu sobotu všetky Slovenky stretli vyštafírované u nás na byte a pekne sa civilizovane prežrali ako pravé dámy na úrovni.

Ja som medzičasom uvažovala nad tým, že už by som mohla trošku aj rozhodiť svoje siete v rámci poznávania cudzej kultúry. Yeşim a jej internetová zoznamka mi zasadili chrobáka do hlavy. Vravím si, takto to nepôjde. Veď ani Jednoduchá Mária nebola až tak jednuduchá, aby naivne čakala na ten deň, kedy jej zásielková služba UPS domov doručí na výber z piatich potenciálnych princov na bielom koni. Navyše, odvolávajúc sa na pamiatku niekdajšej posvätnej terminológie z Bravíčka, po mojom idolovi z Café Mario tiež nebolo ani chýru ani slychu. Dokonca som si už aj prestávala byť istá tým ako vôbec vyzeral.  Pravdu povediac, asi mi už ani úplne tak nešlo o neho ako o to, že som svoj voľný čas už takmer výlučne trávila so ženami mojej národnosti. No a uznajte. Výhradne zdieľať zážitky s kompatriotkami je síce nádherný slogan pre SNS, no takto nikdy nepreniknem do tajov temperamentných čiernovlasých južanov.

Potrpím si na efekt a to by som jednoducho nebola ja, keby som v tom nenašla nejakú symboliku. Síce sa tak udialo pár dní po funuse, no i tak. Celkom príhodne došlo v mojom živote po Veľkej Noci k zmŕtvychvstaniu môjho zoznamkového alter ega. Lola_favorite, niekdajšia päťhviezdičková vymetačka portálu Pokec.sk ožila a na rozdiel od Ježiša nevstúpila na nebesia, ale na vlny populárnej aplikácie Plenty of fish.

Len vás, preboha živého prosím, neberte to ako rúhanie. Ja som veriaca ovečka,  fakt! Okrem toho, milujem Bibliu. Odjakživa som tvrdila, že sú tam najlepšie rozprávky na svete. A biblické odkazy tiež často vidím v každodenných činnostiach.  Napríklad, párkrát som zakopla medzi dverami a na vlastných modrinách som tak pochopila staré známe „Prah  si a na prah sa obrátiš“.

Raz som sa aj zúčastnila jednej stužkovej v hale v kostole, ale tam už súhlasím s tým, že sa jednalo o reprodukciu menšej Sodomy a Gomory. Hoci nie som práve kandidát na titul Kresťan roka 2015, mala som trochu rešpekt pred flámovaním v dome Pána. Obzvlášť keď portréty jeho syna viseli kam Božie oko zahliadlo. 

Pamätám si to akoby to bolo včera. Motívmi z knihy kníh to tam priam kypelo.

Nielenže všetci zúčastnení absolvovali poslednú neskorú večeru.

Nielenže sa tam voda premieňala na víno, ale aj kofola na fernet.

Nielenže sme si ako popolnočná návšteva drzo šalamúnsky rozdelili niekoho absolventskú tortu.

Ale ešte sme sa aj doslovne opili pod obraz Boží. 

Prisahám, že som sa z toho už vyspovedala. A asi by som tak mala učiniť zase, ale až doma, bo nemám potuchy ako sa povie Pochválen buď Ježiš Kristus po španielsky. A pýtať sa domácich nechcem, lebo verím tomu, že by mi škodoradostne naschvál povedali niečo v zmysle Pamodaj šťastia lavička a ja som sa potom nadosmrti hanbila pred kráľovstvom nebeským.  

Kedysi som sa musela spovedať aj za svoje činy pod ochranným rúchom spomínanej tajomnej Loly_favorite. Všeobecne vzaté, sporný bol už samotný vznik môjho nicku. Prvý užívateľský profil mi vytvorila kamoška a bol vskutku originálny. Bibika789. Nič viac a nič menej. Bolo to v deviatej triede na ZŠ a ak som ho použila dovedna viac než desaťkrát, tak je to veľa. Nástupom na strednú sa však výrazne rozšíril fenomén internetu a tam som si už ako správny PR-ista nemohla dovoliť nebyť online. Milú Bibiku som ale nechala zapadnúť prachom a na heslo som zabudla. Nadišiel čas všetkých ohúriť originálnou prezývkou. I keď vtedy najviac frčali mená v najrôznejších variáciách ešte divnejších zdrobnenín a za tým číslo, mne sa nechcelo byť šedou myšou v podaní Bibiqui205, BibushteQ1 či Beebee784,18. Hľadala som niečo viac.

A to viac som hľadala aj na kotolni, kde sme sa deň čo deň stretávali s kamarátmi z mokrej štvrte. Svojho času sme tam sedávali celé dni, no keby ste ma dnes natiahli na škripec, naveky mi odňali pinzetu na obočie, či dokonca ma týrali desaťhodinovou slučkou šlágru Každý deň je zo mňa iná žena, aj tak by som vám nepovedala, čo sme tam robili. My sme totiž nerobili vôbec nič. Lepšie povedané, sedeli sme tam celé dni ako idioti a mysleli si, že takto sa žije ulica. Temeraf. 

A tak sa raz stalo, že tam jeden týpek, s ktorým vôbec netuším, čo sa stalo, tam doniesol časopis, v ktorom sa písalo o čudesnej smrti pornoherečky Lolo Ferarri. Tú, prosím pekne, jedného dňa našli vo svojom honosnom sídle udusenú váhou svojho vlastného poprsia. Chalani, ktorým sa vtedy ešte len zapaľovali lýtka, vedomie o eventuálnej možnosti dosiahnutia  slasti prostredníctvom pohlavného aktu, či záujem o ženské mliečne vaky, to čítali s nefalšovaným nadšením. Jeden z nich poznamenal, že toť Bibiána je tiež pomerne zdatne vyvinutá. Jest pravda, že po Drahej-mojej-pani-matke som zdedila celkom expanzívne poprsie, no obávam sa, že na Lolu sa nechytám ani pri najlepšej vôli. Len jeden jej košík by mi poslúžil možno akurát tak ako prilba na hlavu a to predsa nie je primárnou funkciou podprsenky.

I keď bol medzi nami rozdiel v obvode hrudníka zhruba tak dva kilometre, zvučnosť jej mena ma okamžite zaujala. Ihneď som si to nahlas zopakovala. Lolo Ferarri... Lolo Ferarri... to má cveng. Lolo je fajn, ale trošku to zaváňa značkou unisex, a to nechceme. Ja som predsa jasne determinovaná žena, takže Lola. Super. Lola a ešte by to chcelo nejakú značku auta, nech vidia, Rytmus, jedna šesť. 

Týpek so šerbľom na hlave mi poradil, nech zoberiem názov prvého auta, ktoré prefrčí okolo.

Prefrčal hrdzavý favorit. V prvom momente sa mi ranené ego oravskej samozvanej Andželíny rozpadlo na samostatné atómy, no neskôr mi došlo, že si to môžem upraviť podľa vlastného gusta. A Lola_Favorite je hustejšia než najhustejšia medzihviezdna hmota a hrachová polievka z družiny dohromady.

Do dnešného dňa ďakujem Bohu, že si to vtedy pred nami nestrihol nejaký moskvič alebo trabant.

Anno domini 2010 som nekompromisne povedala Pokecu adieu. Už žiadne erpéčka. Už žiadne "awojky babenqua". Už žiadne “popísmenkuješ?” Už nikdy revolúcia na stene kultovej miestnosti Ježiš ťa miluje. Za päť rokov človek vypadne zo zabehnutého sveta chatu a virtuálneho flirtu, preto som si vytvárajúc si španielsky profil vôbec nebola istá, čo tam mám čakať. Pred očami som mala kolosálnu výzvu, čo sa týka jazyka, v ktorom, priznám sa, do dnešného dňa prevažne improvizujem. Druhá vec je, že ktovie, akí sú tu chlapi. Bohvie, či to vôbec budem vedieť.

Absolútne nič sa nezmenilo. Pyrenejský poloostrov zdieľa v tomto ohľade presne tie isté charakteristiky ako centrálna Európa. 

A Lola_favorite je stále nejako podozrivo nad vecou a nereže si žily, keď dva dni nevidí svoje prijaté správy.

Inými slovami, aj tu to nabralo spád robiť si z ľudí srandu a nie hľadať si časovo obmedzeného ženícha. 

Hups. Hold. Náture nerozkážeš.